Nenechajte sa oklamať dezinformáciami: Ukrajina a Ukrajinci sú obeťami Putinovej agresie a potrebujú naše modlitby, konkrétnu pomoc, solidaritu a oporu.
Je alarmujúce, koľko ľudí okolo nás, našich susedov, dokonca aj našich príbuzných preberá proruské postoje, relativizuje ruskú agresiu na Ukrajine a nekriticky verí dezinformáciám.
Skutočný rozsah ruskej agresie sa počas vojny nedá presne popísať, avšak už len z údajov Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva je zrejmé, koľko utrpenia ruskí vojaci na Ukrajine spôsobili. Úrad overil najmenej 16 431 mŕtvych a 48 613 zranených civilistov. Medzi nimi bolo 803 mŕtvych a 2 960 zranených detí. Viac ako 20 tisíc detí bolo deportovaných alebo násilne premiestnených (podľa portálu Children of War), z ktorých sa ich podarilo vrátiť len dvaapol tisíce. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu zostáva približne 3,7 milióna Ukrajincov vysídlených vo vnútri Ukrajiny. V Európskej únii našlo dočasnú ochranu 4,41 milióna ľudí, ktorí utiekli pred vojnou na Ukrajine. Ruská armáda opakovane útočí ničivými zbraňami na civilnú infraštruktúru, na obchodné centrá, školy, nemocnice, kostoly. A podľa najnovších správ ruská armáda prekročila ďalšie tabu, keď útočí na civilistov pomocou autonómnych dronov, ktoré si samy vyhľadávajú ciele bez dohľadu operátora. Nehovoriac o opakovovaných ruských hrozbách Ukrajine a európskym krajinám jadrovými zbraňami.
Ruská agresia napĺňa všetky kritériá nespravodlivej vojny, na rozdiel od ukrajinskej obrany, ktorú je možné s morálnou istotou nazvať spravodlivou podľa kritérií uvedených v Katechizme katolíckej cirkvi (čl. 2307–2314). Samotná ľudskosť človeku velí stáť na strane napadnutých, trpiacich a obetí, nie agresora. A napriek tomu sa nájde množstvo ľudí, ktorí si myslia, že „Ukrajinci za vojnu môžu sami, kvôli tomu, ako sa správali k etnickým Rusom na východnej Ukrajine“, že „sú fašisti“, „schválne vojnu predlžujú“ a „nechcú vyjednávať o mieri“. Všetky tieto a podobné argumenty boli vyvrátené, a napriek tomu ich stále opakujú niektorí politici a osobnosti verejného života, vrátane duchovných. A čo horšie, občanov, ktorí im súhlasia, je skôr viac ako menej.
Hlavný dôvod, prečo sa to deje, je možné nájsť v výročnej správe BIS za rok 2025, kde sa píše, že „pokračuje informačná izolácia tej časti českej spoločnosti, ktorá prijala kanály produkujúce dezinformácie a konšpirácie ako svoj pravidelný zdroj informácií o spoločenskom dianí. To ju činí zraniteľnou voči vplyvovým operáciám cudzej moci…“
Mnohem ťažšie je odpovedať na otázku, prečo niekto prijme dezinformačné kanály za dôveryhodný zdroj informácií. Môže to byť kvôli nedostatku vzdelania alebo kritického myslenia? Téměř neomezená možnosť šíriť na sociálnych sieťach „nekonformné názory“ a tým si zvyšovať sebavedomie? To všetko je pravda, ale psychológovia upozorňujú ešte na iné, hlbšie dôvody, prečo sú ľudia náchylní prikloniť sa k dezinformáciám.
Brutálna vojna na Ukrajine v nás vyvoláva strach, úzkosť, neistotu, obavy z budúcnosti. Podvedome máme snahu čeliť vnútornej bolesti tým, že nájdeme a prijme rýchle riešenie, napríklad mier podľa ruských not, odôvodnený vyššie spomínanými argumentmi.
Inštinkt prikloniť sa v kríze k autorite je pochopiteľný. Zralejším postojom je ale pripustiť si obavy a nenechať sa nimi ovládať. „Pravda je subtilná,“ hovorí pápež Lev XIV., „zjavuje sa nám v našom vnútornom dialógu s Bohom i v otvorenom a úctivom dialógu s našimi blížnymi. Pravda nie je územie, ktoré treba brániť, ale dobro, o ktorom je potrebné sa deliť.“ Nebojme sa zdieľať s druhými svoje obavy a tiež túžbu po mieru chrániacej dôstojnosť každého človeka, ktorý – na Ukrajine ani inde – nie je možný bez pomenovania bezprávia, bez jasného rozlíšenia medzi agresorom a napadnutým.
biskup Tomáš Holub, predseda Rady Iustitia et Pax Česká republika
_______________________
Rada Iustitia et Pax Česká republika pôsobí pri Českej biskupskej konferencii a venuje sa podpore spravodlivosti, pokoja, ľudskej dôstojnosti a solidarity v spoločnosti vo svetle sociálneho učenia katolíckej cirkvi.
Nadväzuje na poslanie cirkvi prispievať k budovaniu spoločnosti založenej na rešpekte k človeku, ochrane ľudských práv, zodpovednosti za spoločné dobro a starostlivosti o najzraniteľnejších. Sleduje aktuálne spoločenské otázky, podporuje dialóg a prináša podnety k témam mieru, sociálnej spravodlivosti, chudoby, migrácie, ochrany stvorenia či etiky verejného života.
Svojím názvom nadväzuje na medzinárodnú iniciatívu „Iustitia et Pax“ („Spravodlivosť a mier“), ktorú po Druhom vatikánskom koncile podporil pápež sv. Pavol VI. Dnes sú témy spravodlivosti a pokoja súčasťou agendy vatikánskeho Dikasteria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju.
Predsedom Rady Iustitia et Pax Česká republika je plzeňský biskup Tomáš Holub.
